info@digikouc.sk
Linkedin Link
bg_image
Demografický vývoj v Českej republike
Demografický vývoj v maďarsku
Demografický vývoj Nemecku
Demografický vývoj na Slovensku
Demografický vývoj v Holandsku

Demografia zapojených krajín

Základné demografické údaje jednotlivých partnerských krajín, kde je projekt WAM (Work Ability Management) realizovaný. Štatistické a demografické dáta a grady (tabuľky) boli využité z verejne dostupných a oficiálnych národných štatistických autorít, prípadne európskych štatistických a demografických štúdií (ročeniek).

Demografická situácia a odhadované trendy v európských krajinách

Starnutie pracovnej sily je globálnym javom s významnými dôsledkami pre európske krajiny. Táto skutočnosť bola spôsobená v posledných 50 rokoch stále dokonalejším lekárskym systémom, s rozvojom lekárskej starostlivosti od prenatálnej fázy až po neskorý vek jednotlivca. Proces starnutia európskej populácie však znamená aj zvýšené požiadavky na predĺženie jej aktivity, a to aj s cieľom jej dlhšieho zotrvania na trhu práce. Táto požiadavka je v súlade s neustále rastúcou dĺžkou života, tj. so zvýšením strednej dĺžky života prakticky vo všetkých krajinách EÚ. V roku 2005, sa na pracovnom živote v Európskej únii aktívne podieľalo len 42,3 % pracovnej sily vo veku 55 až 65 rokov. Zapojenie sa do aktívneho pracovného života však stále rastie. V roku 2019, pre ktorý sú k dispozícii najnovšie údaje z krajín EÚ27, už pracovalo 62,3 % aktívneho obyvateľstva.

Miera zamestnanosti starších ľudí sa však v jednotlivých európskych krajinách výrazne líši. Zatiaľ čo v Holandsku a Nemecku je to už viac ako 70 %, v Maďarsku a na Slovensku iba približne 60 %.

Dôležitými demografickými ukazovateľmi pre riadenie veku (age management), štatisticky spracovanými Eurostatom, sú ukazovatele zdravia obyvateľstva. Medzi tieto ukazovatele, ktoré priamo súvisia s podporou starnúcich ľudí na pracovisku, patrí priemerná dĺžka života (life expectancy – LE) a roky zdravého života (healthy life years – HLY). Ukazovateľ HLY je však do značnej miery subjektívny, pretože kombinuje „tvrdé“ demografické údaje s odpoveďami na otázky z dotazníkových prieskumov vykonaných v malých kohortách v európskych krajinách.

Dôležitým ukazovateľom je pomer strednej dĺžky života obyvateľstva vo veku 65 rokov (obvykle po dosiahnutí dôchodkového veku) k celkovému počtu rokov života rovnako starej osoby. Tieto hodnoty pre krajiny zahrnuté do tohto projektu vyjadrené v percentách za posledných desať rokov sú uvedené v nasledujúcom grafe.

Z tohto grafu je zrejmé, že v Holandsku je prakticky 9/10 zostávajúcich rokov života strávených relatívne v zdraví, čo umožňuje vykonávať širokú škálu osobných a pracovných činností. Zatiaľ čo v Maďarsku alebo na Slovensku je súčasná populácia 65+ obmedzená takmer na polovicu tohto času chorobami, ktoré viac či menej obmedzujú jej aktivity, tj. možné predĺženie jej pracovného života.

Rast rokov zdravého života (HLY) v krajinách zapojených do projektu za posledné desaťročie

Zdroj: k dispozícii na: https://ec.europa.eu/eurostat/data/database  

Demografický vývoj v Českej republike

K hodnoteniu demografického vývoja vychádzame z oficiálnych ročeniek a dátových zdrojov Českého štatistického úradu (ČSU). K 31. decembru 2019 žilo na území SR 10 693 939 obyvateľov, z toho 5 271 996 mužov a 5 421 943 žien [1]. Pre naše potreby uvádzame štatistické údaje z troch dôležitých demografických skupín. Prvou skupinou je veková kohorta osôb 0–19 rokov, ktorá má 2 188 232 osôb, ďalej ekonomicko-produktívna kohorta 20–64 rokov so 6 374 077 osobami a nakoniec veková kohorta osôb 65+ rokov, ktorá mala 2 131 630 osôb [2].

Viacročný pohľad na vzájomný percentuálny pomer sledovaných skupín a jeho vývoj s projekciou týchto skupín do konca 21. storočia, je uvedený v grafe 1.

Demografický vývoj českej spoločnosti korešponduje s dlhodobým trendom predlžovania veku dožitia obyvateľov a celospoločenskému starnutiu obyvateľstva. Zatiaľ čo v roku 2018 bol percentuálny podiel najmladšej vekovej skupiny 0-19 rokov na úrovni 20,5, veková skupina 20-64 rokov tvorí 59,6 percent veková skupina 65+ dosahovala ku koncu roka 2018 19,9 percent v roku 2100 s ďalším poklesom ekonomicky činnej skupiny 20 – 64 rokov až k hodnotám 52 %. Pričom sa na tomto poklese bude podieľať najmä u 20 – 55 rokov s hrozivým 8 % poklesom tejto kohorty do roku 2100.

V sledovaní tohto demografického trendu predpokladaného nielen v SR (jedná sa o celkový demografický posun starnutia populácie v celej EÚ) je možné konštatovať, že výrazné zmeny predovšetkým v náraste počtu osôb v seniorskom veku sa majú ďalej prehlbovať. Ako uvádza publikácia Age management [4] „Počet osôb vo veku 15 – 64 rokov sa podľa stredného variantu medzi rokmi 2040 a 2060 zníži zo šiestich na päť miliónov, po krátkej stagnácii až na 4,25 mil. v horizonte projekcie. K najväčším zmenám potom dôjde bezpochyby v seniorskej kategórii 65 a viac rokov.“

V projekcii do konca 21. storočia bude stále narastať podiel populácie starší ako 65 rokov až k hodnotám znamenajúcim takmer tretinu českej populácie, pričom podiel jej pracovne aktívnej časti bude stále klesať až k hodnotám znamenajúcim iba polovicu českej populácie.

Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva ČR

Zdroj: Fukan, J., Úrad práce Českej republiky, kontaktné pracovisko Brno-mesto

Proces starnutia českej (ale všeobecne aj európskej) populácie znamená zvýšené nároky na predlžovanie aktivity populácie s cieľom jej dlhšieho uplatnenia na trhu práce. Táto požiadavka je v súlade so stále sa zvyšujúcou dobou dožitia, teda s rastom strednej doby života českej populácie. Stály vzostupný trend rokov nádeje dožitia mužov a žien v ČR za posledných 50 rokov znamená, že v priebehu života jednej generácie sa tento ukazovateľ predĺžil o neuveriteľných 10 rokov (69 rokov v roku 1970 a 79 rokov v roku 2018).

Vo vzťahu k pracovnej schopnosti sa javí ako najdôležitejší indikátor dĺžky života v zdraví (HLY). V EÚ ako celku tento indikátor v čase skôr kolíše a nie je u neho viditeľný výrazný rastúci trend.

Pre SR najprv v rokoch 2005–2014 narástol celkom o 5 rokov, čím sa dostal nad priemer EÚ, aby následne v rokoch 2014–2017 klesol o zhruba 2 roky.

V poslednom desaťročí je v SR priemerná dĺžka života v zdraví pri narodení 78,1 roka a dĺžka života v zdraví takmer 63 rokov, čo znamená že HLY tvoria už celých 80 % odhadovanej dĺžky života pri narodení.

Z hľadiska možného predlžovania aktívneho života populácie staršej ako 65 rokov, teda populácie, ktorá dosiahla v dnešnom legislatívnom pohľade veku odchodu do dôchodku, sú veľmi zaujímavé údaje o ich podiele života stráveného v zdraví. Táto populácia sa už dnes bude v priemere dožívať ešte takmer 18 rokov, pričom celých 12,5 roka v relatívnom zdraví, čo v tomto veku tvorí úctyhodných 70,6 % z odhadovanej dĺžky jej dožitia. [5]

Je potešiteľné, že u oboch vyššie uvedených populácií možno v posledných rokoch pozorovať rýchlejší nárast tohto podielu, čo znamená, že počet rokov pre generáciu nad 65 rokov, po ktorej bude schopná žiť v zdraví, rastie.

Demografický vývoj v Maďarsku

V Maďarsku, rovnako ako v iných európskych krajinách, predstavuje starnutie populácie množstvo nových politických výziev v oblasti zamestnanosti, pracovných podmienok, životnej úrovne, zdravia a dobrých životných podmienok. Tento trend zároveň odráža pozitívny aspekt sociálnych zmien a dôležitosť aktívneho starnutia. Od menovej krízy v roku 2009, v zrýchľujúcej sa hospodárskej súťaži a na transformovanom trhu práce, ktorý ukazuje výrazný nárast dopytu, sú pracovníci a uchádzači o zamestnanie, ktorí patria do starších vekových skupín, naďalej súčasťou zraniteľnej a znevýhodnenej populácie. Pomoc pri zamestnateľnosti osôb, udržiavanie ich pracovných schopností, motivácia pri rehabilitácii a návrat do zamestnania môžu byť rozhodujúca pre spoločnosť aj hospodárstvo.

Veľkosť populácie a očakávaný vývoj

Priemerná dĺžka života pri narodení však vykazovala v poslednom desaťročí pomaly stúpajúci trend, a to 72,86 roka u mužov a 79,33 rokov u žien v roku 2019

Takmer 17,1 % z celkovej populácie má viac ako 65, rokov, index starnutia je 132,5 a miera závislosti staršej populácie je 30,3 %. Neočakáva sa, že by sa pokles populácie zastavil. Rôzne modelové výpočty stanovujú očakávanú veľkosť populácie v roku 2050 medzi 8 a 9 miliónmi.

Najmä základný model uvádza očakávaný počet maďarského obyvateľstva 8,44 milióna, za predpokladu úbytku obyvateľstva asi jeden a pol milióna. To predstavuje zrýchľujúci sa pokles populácie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Plánovaný pokles počtu obyvateľov do roku 2050 môže tiež priniesť významnú zmenu vo vekovom zložení obyvateľov Maďarska. Podľa základného výpočtu absolútny počet mladých (0-14 rokov) a ľudí produktívneho veku (15-64 rokov) klesne na 70-75 % hodnoty z roku 2011, zatiaľ čo absolútny počet osôb nad 65 rokov sa zvýši 1,5-násobne.

Podľa výsledkov najnovšej prognózy z roku 2018 uvedenej Populačným výskumným ústavom maďarského ústredného štatistického úradu je v základnom variante pre rok 2070 predpokladaná populácia Maďarska vo výške 7,75 mil. osôb, vysoký variant indikuje 9,07 míľ. a nízka indikuje iba 6 miliónov osôb. V roku 2019 vyplatila ústredná správa národného dôchodkového poistenia dôchodky (starobné, vdovské, rodičovské, sirotské), alebo niektoré ďalšie dávky (dávky podľa veku, dávky pre zdravotne postihnutých, ďalšie anuity, požitky) viac ako štvrtine obyvateľov, tj. 2,6 milióna ľudí.

Starnutie je spojené so zhoršovaním zdravia v prípade mnohých jednotlivcov; preto je dôležité pozrieť sa na počet ľudí s trvalým postihnutím v populácii. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil maďarský ústredný štatistický úrad v roku 2016, je v populácii značný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých život je ovplyvnený zdravotnými problémami. Počas sledovaného obdobia bol počet zdravotne postihnutých 408 tisíc a ich podiel na populácii 4,3 %. Počet postihnutých osôb so subjektívnymi zdravotnými dôvodmi je podstatne vyšší. Podľa mikro-sčítania ľudu bol odhadovaný počet ľudí v celkovej populácii, ktorí sa v každodennom živote cítili zaťažení kvôli zdraviu, 1 489 tis., čo už predstavuje 16 % z celkovej populácie. Pokiaľ ide o vekové skupiny, takmer pätina osôb vo veku 40 – 49 rokov sa už považuje za postihnutú. Vo veku nad 50 rokov ich podiel rýchlo rastie a väčšina v 60 ročnej a staršej populácii je už cíti postihnutá.

Zamestnanosť starnúcej populácie

Podmienky na trhu práce sa v Európe aj v Maďarsku zmenili, pretože trh práce založený na ponuke bol nahradený trhom práce orientovaným na dopyt. Medzi dôvody tohto posunu patrí globalizácia, proces mobility a oceňovanie znalostí. Zvýšenie dopytu po pracovnej sile za posledné desaťročie prišlo v čase, keď sa zdroje pracovných síl neustále zmenšovali, napríklad z demografických dôvodov.

Veľké vekové skupiny narodené v prvej polovici päťdesiatych rokov v súčasnosti hromadne opúšťajú trh práce a vstupujú naň oveľa menšie vekové skupiny narodené v deväťdesiatych rokoch. V roku 2020 tvorilo populáciu produktívneho veku vo veku 15 – 64 rokov iba 6 274 000 osôb, čo je pokles o 159 tisíc v porovnaní s hodnotením z roku 2008 (6 433 000 osôb). Dôsledky nepriaznivého demografického vývoja na trhu práce môžu byť do roku 2022 stále čiastočne kompenzované postupným zvyšovaním dôchodkového veku, aj keď ženy (za určitých podmienok) môžu odísť do dôchodku skôr, ako je ich riadny dôchodkový vek.

Podľa údajov prieskumu pracovných síl vo štvrtom štvrťroku 2019 bol počet osôb pracujúcich vo veku 15 – 74 rokov 4 520 000 av porovnaní s vekovou skupinou 15 – 64 rokov bola ich miera zamestnanosti 70,1 %. Miera zamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov sa znížila o 0,5 percentuálneho bodu na 28,5 %, zatiaľ čo u osôb vo veku nad 55 rokov sa výrazne zvýšila.

V roku 2019 mali zmeny v platení odvodov pozitívny vplyv na zamestnanosť dôchodcov, ktorí musia platiť iba daň z príjmu fyzických osôb vo výške 15 % a sú oslobodení od platenia ďalších odvodov.

 

Pri pohľade na trendy medzi rokmi 2010 a 2019 pokiaľ ide o stav trhu práce v porovnaní s celkovou populáciou, môžeme zistiť, že podiel starnúcich a starších vekových skupín na trhu práce sa zvýšil v súbehu s počtom klesajúcej ekonomicky aktívnej populácie a klesajúcej nezamestnanosti. Na jednej strane z dôvodu už spomínanej zmeny dôchodkového veku ale aj z dôvodu zvýšenia dopytu po pracovnej sile. Mali by sme ďalej brať do úvahy, že počet ľudí, ktorí chýbajú v pracovnej sile v dôsledku emigrácie a zahraničného zamestnania, tiež generoval dopyt (pozri tabuľku 1).

Pomer stavu trhu práce pre vekové skupiny 45-74 let (%)

Zdroj: Maďarský ústredný štatistický úrad

Podľa údajov maďarského ústredného štatistického úradu za druhý štvrťrok 2020 bol počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva vo veku 15–74 rokov 4 622,4 tisíc, teda miera aktivity bola 62,4 %. Z aktívneho obyvateľstva bolo zamestnaných 4 408, 2 tisíc a počet nezamestnaných bol 214,1 tisíc.

Podľa maďarského ústredného štatistického úradu bola v druhom štvrťroku 2020 miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 15 – 74 rokov 59,5 %. Priemerný počet uchádzačov o zamestnanie evidovaných maďarskou národnou službou zamestnanosti bol v polovici roku 2021 356,8 tisíc, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokami výrazné zvýšenie z dôvodu pandémie COVID-19.

Počet uchádzačov o zamestnanie vo vekovej skupine 45-55 rokov bol 60,9 tis. (21,1%) a vo veku 55 a viac rokov bol 74,7 tis. (25,7 %). V praxi takmer polovica uchádzačov o zamestnanie (46,8 %) patrí do citlivých vekových skupín. Je dôležité zdôrazniť, že latentné zamestnanie (hľadanie zamestnania) je vyššie, ako tu bolo uvedené; jedným z dôvodov sú verejné príspevky. Príspevok pri hľadaní zamestnania trvá v Maďarsku 3 mesiace, čo je však najmenej v Európe. V decembri 2020 malo nárok na peňažné dávky 149,9 tis. uchádzačov o zamestnanie a 47,8 % dostávalo sociálne dávky. V sledovanom mesiaci (12/2020) nedostalo žiadnu finančnú podporu 48,4 % uchádzačov o zamestnanie.

Demografický vývoj v Nemecku

Na konci roka 2019 žilo v Nemecku asi 83 miliónov ľudí, z toho 72,8 milióna malo nemecké občianstvo a 10,4 milióna bolo cudzincov. Počet osôb ženského pohlavia bol mierne nadpolovičný a predstavoval cca 51 %. Priemerný vek obyvateľstva bol 44,5 roka.

Ekonomiku charakterizovalo cca 3,6 milióna spoločností/organizácií/firiem, z ktorých väčšinu (približne 90 %) tvoria malé a stredné podniky (MSP). Od roku 2019 malo Nemecko potenciál pracovnej sily 46,5 milióna osôb s celkovou pracovnou silou 41 miliónov zamestnaných osôb, z toho 33,8 milióna zamestnancov (15 miliónov žien), ktorí platili príspevky na sociálne zabezpečenie.

Nemecko prechádza demografickými zmenami. Zvyšujúci sa počet starších ľudí a súčasne klesajúci počet ľudí v mladšom veku spôsobuje bezprecedentný posun v demografickom rámci. V súčasnosti je každý druhý človek v Nemecku starší ako 45 rokov a každý piaty človek starší ako 66 rokov. Po mnohých rokoch poklesu pôrodnosť od roku 2012 mierne rastie, zostáva však oveľa nižšia ako miera udržania stabilnej populácie. Na druhej strane Nemecko zažilo v posledných rokoch nezvyčajne veľkú imigráciu, najmä mladých ľudí. Tento trend sa však od roku 2019 výrazne spomalil.

Porovnanie vekových štruktúr za posledných sto rokov ukazuje vývoj demografických zmien. Kohorty s vysokou mierou pôrodnosti v rokoch 1955 až 1970 (tzv. baby boomers) dnes tvoria najväčšiu vekovú skupinu. Táto skupina už dosiahla určitý vek av nasledujúcich dvoch desaťročiach úplne opustí pracovný trh. Počet ľudí vo veku nad 70 rokov sa v rokoch 1990 až 2019 zvýšil z 8 na 13 miliónov. V roku 2018 boli viditeľné kohorty z rokov 1950 až 1960, ako aj dôsledky poklesu pôrodnosti v dôsledku zmien životného štýlu a antikoncepčných opatrení (takzvaný „pill kink“).

Projekcie do roku 2060 ukazujú zvýšenie podielu ľudí starších ako 70 rokov a výrazné zníženie populácie v produktívnom veku. Miera pôrodnosti sa výrazne nezvýši a tento trend „oslabenia“ spoločnosti bude pokračovať, pretože deti, ktoré sa dnes nenarodia, nemôžu mať deti v budúcnosti.

Prognózy ukazujú, že tieto procesy nie je možné zastaviť ani napriek pomerne širokému spektru predpokladov o budúcom vývoji demografia ovplyvňujúcich faktorov, ako je pôrodnosť, stredná dĺžka života a čistá imigrácia. Súčasná veková štruktúra predpovedá pokles populácie v produktívnom veku a nárast počtu starších občanov v priebehu nasledujúcich 20 rokov. V roku 2018 bolo v Nemecku 51,8 milióna ľudí v produktívnom veku od 20 do 66 rokov. Do roku 2035 sa populácia v produktívnom veku zníži o približne 4 až 6 miliónov osôb na 45,8 až 47,4 milióna. Potom sa najprv stabilizuje a do roku 2060 klesne na 40 až 46 miliónov, v závislosti od úrovne čistého prisťahovalectva. Bez čistého prisťahovalectva by sa populácia v produktívnom veku už do roku 2035 znížila asi o 9 miliónov osôb.

Počet ľudí vo veku nad 67 rokov sa medzi rokmi 1990 a 2018 už zvýšil o 54 %, z 10,4 milióna na 15,9 milióna. Do roku 2039 vzrastie o ďalších 5 až 6 miliónov na najmenej 21 miliónov a do roku 2060 potom zostane relatívne stabilný.

Regionálne rozdiely sa budú naďalej zväčšovať až do roku 2060. Za predpokladu mierneho vývoja pôrodnosti, strednej dĺžky života a čistej imigrácie sa počet obyvateľov zníži o 4 % v západných ao 18 % vo východonemeckých vidieckych oblastiach. V mestách naopak porastie o 10%.

Populácia v produktívnom veku medzi 20 a 66 rokmi sa zníži vo všetkých spolkových krajinách. V rokoch 2018 až 2060 sa za rovnakých podmienok zníži počet osôb v produktívnom veku o 16 % na západe ao 30 % vo východonemeckých vidieckych regiónoch ao 4 % v mestách.

Stručne možno popísať spoločenské výzvy v súvislosti s ekonomickými aspektmi. Zníženie potenciálu pracovnej sily asi o 5 miliónov osôb do roku 2030 vyžaduje:

zvýšenie celkovej miery zamestnanosti, najmä u osôb vo veku nad 55 rokov a u žien,
zvýšené náborové úsilie na domácom trhu aj v medzinárodnom meradle,
ponuka atraktívnych pracovných podmienok s príležitosťami pre profesionálny a osobný rozvoj,
technické a organizačné úpravy a inovácie na zabezpečenie kvalitnej výroby a služieb s menším počtom zamestnancov.

Dôsledky demografických zmien sú v podnikoch a organizáciách stále zreteľnejšie.

Podiel starších ľudí v rámci pracovných síl organizácií a verejnej správy bude v nasledujúcich rokoch naďalej významne narastať. Veľká skupina tzv. baby boomers sa „posúva“ ďalej pracovným životom. Pre zvyšujúci sa počet zamestnancov vo veku nad 50 rokov je nevyhnutné, aby bola práca navrhnutá tak, aby zodpovedala ich veku a starnutiu.
Zároveň je už citeľný klesajúci počet juniorných zamestnancov a tento trend bude pokračovať. To povedie k zosilneniu konkurencie pre učňov a absolventov vysokých škôl.

Kolektívne starnutie populačných ročníkov na jednej strane a výrazne menší počet ľudí v produktívnom veku v nasledujúcich generáciách na druhej strane vedie k posunu v pomere medzi zamestnanými a nezamestnanými osobami. Očakáva sa, že sa pomer zmení zo 4 : 1 až na 2 : 1, čo znamená, že iba dvaja namiesto súčasných štyroch pracujúcich ľudí budú musieť generovať prostriedky na jedného nepracujúceho.

Ovplyvnenie demografického vývoja prostredníctvom zvýšenia pôrodnosti je z dlhodobého hľadiska najúčinnejšie, ale v súčasnosti ho nemožno predpokladať. Aj tzv. čistá imigrácia v priemere viac ako 200 000 osôb v produktívnom veku ročne (v scenári so strednou prognózou) vyzerá ťažko.

V tejto súvislosti sa prioritne presadzujú dve politické stratégie:

zvyšovanie miery účasti na trhu práce, najmä u starších ľudí (predovšetkým žien),
so súčasným predĺžením pracovného života (skorší nástup do pracovného života a neskorší nástup do dôchodku).

Dôchodková reforma však priamo nezaisťuje, aby ľudia zostali zdraví a boli schopní dobre zvládať pracovné požiadavky. Naliehavo sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie toho, aby pracujúci ľudia

mali zamestnanie (zamestnateľnosť),
boli schopní zostať dlhšie a dobre pracovať (pracovnú schopnosť),
boli schopní, ochotní a oprávnení vykonávať prácu produktívne a dobre (pracovná pohoda, tzv. well being).

V tejto súvislosti sa zdá byť nevyhnutné, aby práca človeka nepoškodzovala („harmless“), bola dosiahnuteľná, prijateľná a mala by podporovať jeho vzdelávanie vo všetkých fázach pracovného života.

Aby sa to dosiahlo, je potrebné zlepšiť zamestnateľnosť, teda aby zdroje pracovníkov boli v súlade s nárokmi práce. Podpora pracovnej schopnosti je teda úlohou pre jednotlivcov i organizácie.

Je teda potrebné ponúkať takú prácu, ktorá je atraktívna pre mladých i starších ľudí a poskytuje dostatočnú flexibilitu na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Práca primeraná veku a starnutiu by mala brať do úvahy zdroje pracovníka, jeho individuálne potreby, ako aj zmeny pracovných požiadaviek.

Tieto faktory sa v priebehu (pracovného) života menia. Je teda úlohou spoločností/organizácií a zamestnancov prispôsobiť podmienky podľa požiadaviek tak, aby bola zachovaná pracovná schopnosť a produktivita po celý pracovný život jednotlivca. Predpokladom je predovšetkým:

citlivá a tolerantná personálna politika,
veku a starnutia zodpovedajúcej profesijnej dráhy, ktoré sú v súlade s fázami životnými,
pracovné podmienky podporujúce zdravie a osobný rozvoj.

Správy o situácii staršej generácie v Nemeckej spolkovej republike pripravuje a zverejňuje komisia v mene spolkovej vlády v každom legislatívnom období už od roku 1993. Cieľom je poskytovať nepretržitú podporu rozhodovacím procesom v oblasti politiky starnutia.

Demografický vývoj na Slovensku

Globálne starnutie obyvateľstva, ktoré môžeme pozorovať už niekoľko desaťročí, sa v plnom rozsahu týka aj Slovenska. Európsku úniu, ktorej členom je aj Slovensko, môžeme zaradiť medzi šedivejúce veľmoci, ktorá však nie je homogénny celok a môžeme vidieť národné špecifiká čo do vekového zloženia obyvateľstva, tak aj do dynamiky starnutia populácie. Poradie jednotlivých krajín s najstaršou populáciou sa bude neustále meniť. Krajiny budú meniť svoje poradie v závislosti od starnutia silných ročníkov (nástup, kulminácia i priebeh starnutia populácie). Najstaršie populácie na čele so Švédskom postupne vystriedajú okolo roku 2050 krajiny ako Portugalsko, Grécko, Španielsko, a ak sa naplnia nie príliš povzbudzujúce prognózy, tak okolo roku 2080 bude stáť Slovensko na úplnej špičke.

Podľa prognózy Eurostatu EUROPOP 2013 by mal podiel seniorskej populácie v EÚ 28 vzrásť z dnešných 18,2 % na 28,1 % do roku 2050 (z toho 10,9 % budú predstavovať osoby nad 80 rokov, ich podiel sa teda do tej doby zdvojnásobí) a na 2 +). Ako vidieť, prognóza počíta s určitou stabilizáciou vo vývoji vekovej štruktúry obyvateľstva po roku 2050. Najväčší prírastok medzi desiatimi rokmi bude v podiele seniorskej populácie, mal by mal nastať medzi rokmi 2020-2030, dynamika nárastu podielu seniorskej populácie by mala (5)

Hlavnými demografickými trendmi na Slovensku do roku 2060 bude úbytok počtu obyvateľov, ktorý nastane s veľkou pravdepodobnosťou a intenzívne populačné starnutie, ktoré je v najbližších desaťročiach nezvratné. Produktívne obyvateľstvo čaká do roku 2060 dramatický pokles a poproduktívne zasa naopak dramatický rast. V období 2017-2060 sa počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov zníži zhruba o 970 tis. osôb a počet seniorov vo veku 65 rokov a viac sa zvýši zhruba o 760 tis. osôb, resp. 86 %.“

Prognóza vývoja podielu hlavných vekových skupín v populácii Slovenska do roku 2060

Zdroj: Infostat

Výrazne sa tieto zmeny prejavujú aj na indexe starnutia alebo tiež nazývaného Sauvyho index, ktorý priamo charakterizuje proces starnutia obyvateľstva. Vyjadruje počet osôb v poproduktívnom veku na 100 osôb v predproduktívnom veku. Slovensko patrí medzi krajiny s najdynamickejšou zmenou indexu starnutia.

Zatiaľ čo v roku 2011 sme patrili medzi krajiny s najväčším počtom obyvateľov v predproduktívnom veku v pomere k skupine obyvateľstva v poproduktívnom veku (pomer 100/80), v roku 2020 sme už boli na úrovni 100/108,13 av roku 2060 budeme lídrami medzi krajinami s2 2-násobné zvýšenie oproti roku 2020.

Práve index starnutia najvýstižnejšie ukazuje nevyhnutnosť a aktuálnosť témy age managementu, ako aj samotného manažmentu pracovnej schopnosti starnúcej populácie.

Prognóza vývoja indexu starnutia na Slovensku do roku 2060

Zdroj: Infostat

Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2017 bola 77,3 roka, čo predstavuje zvýšenie o štyri roky v porovnaní s rokom 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ (80,9 roka).“

Stredná dĺžka života v zdraví je ukazovateľ, ktorý zásadným spôsobom definuje kvalitu života vo vyššom veku. Podľa prieskumu SHARE z roku 2017 z databáz Eurostatu, Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ v strednej dĺžke života vo veku 65 rokov. Slovensko: z priemeru 17,4 rokov len 3,9 roka prežijeme bez zdravotného postihnutia a 13,5 rokov so zdravotným postihnutím, v porovnaní s priemerom Európskej únie: z 19,9 roka, 10 rokov bez zdravotného postihnutia a 9,9 rokov so zdravotným postihnutím.

Demografický vývoj v Holadnsku

V Holandsku sa zloženie pracujúcej populácie za posledných dvadsať rokov dramaticky zmenilo a starnutie pracujúcej populácie je jednou z týchto zmien. Starnutie pracujúcej populácie je výsledkom súbehu zvýšenia strednej dĺžky života a poklesu miery plodnosti. Starnutie nie je jedinou dôležitou zmenou, ktorá nastala na trhu práce av pracovnoprávnych vzťahoch v Holandsku. Ďalším vývojom je zvyšovanie flexibility pracovných vzťahov, rýchly nárast samostatne zárobkovo činných osôb, ktorý je tu obzvlášť silný a tiež vplyv robotizácie a globalizácie. Obraz tejto situácie je zložitý a niekedy si protirečí. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v mnohých odvetviach v kontraste s rastúcou nezamestnanosťou v iných častiach trhu práce. Niektorí hovoria o tichej revolúcii, ktorá v posledných desaťročiach na trhu práce prebieha. Tichá revolúcia, ktorá v nasledujúcich rokoch radikálne zmení pracovné vzťahy a trh práce, ale aj spôsob našej práce a aké profesie prežijú dopad robotiky a jej vplyv na to, ako pracujeme. Všetky tieto „veľké“ trendy priamo a nepriamo ovplyvňujú individuálne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami a výzvy, ktorým obaja čelia. Situácia je komplikovaná. Na jednej strane zaniknú profesie a/alebo sa drasticky zmenia súbory ich aktivít, na druhej strane nové technológie umožnia zamestnancom so zdravotným postihnutím pracovať a zostať produktívnymi.

A tento vývoj je vývojom medzinárodným. Všetky priemyselné krajiny sú konfrontované s vplyvom tohto vývoja. Aký je hlavný vývoj a výzvy v Holandsku a pre Holandsko?

Demografia: holandská pracovná sila

Demografická výzva je starnutie a klesajúca miera plodnosti. Výsledkom je, že je viac starších osôb a menej mladších osôb, ktoré ich nahrádzajú. Pre zamestnávateľa je toto starnutie populácie výzvou: ako si udržať starších pracovníkov? Ako ich udržať v dobrej kondícii a motivácii? Ako navrhovať zlepšenie podmienok na pracovisku! Starnutie je však problém nielen pre zamestnancov. Následkom je aj väčší tlak na sociálny systém, najmä na dôchodkový systém v Holandsku.

Starnutie má rôzne podoby. Keď sa pozrieme na priemerný vek populácie v období 2000 – 2020, došlo k nárastu o štyri roky. Na základe výpočtov národného štatistického úradu (CBS) bol priemerný vek holandskej populácie v roku 2000 38,2 roka. V roku 2010 sa tento počet zvýšil na 40,1 av roku 2020 bol priemerný vek holandskej populácie už 42,2 rokov.

Keď sa zameriame na pracovnú silu, je nárast ešte silnejší. CBS vypočítala, že takzvaný „tlak šedej“ (pomer medzi počtom osôb nad 65+ rokov a počtom osôb medzi 20 a 65 rokmi) vzrástol z 21,9 % v roku 2000 na 33,1 % v roku 2020. Takže počet starších „neaktívnych“ osôb zjavne rastie. (CBS 27)

Tieto klesajúce počty predstavujú stály nárast starších zamestnancov. V roku 2003 bolo 22,0 % z celkovej pracujúcej populácie vo veku 55 rokov alebo starších (866 000 osôb). V roku 2010 sa tento počet zvýšil na 1 341 000 zamestnancov, čo je 29,2 % z celkového počtu pracujúcich obyvateľov. V roku 2019 bolo viac ako 35 % z celkovej pracujúcej populácie 55 a viac rokov, 1977000 osôb vo veku nad 55 rokov. (CBS 28)

Z dlhodobého hľadiska sa starnutie stabilizuje, ako ukazuje tabuľka 1, ale v nasledujúcich rokoch starnutie porastie a veľkou otázkou pre zamestnávateľov i zamestnancov naďalej bude, ako udržiavať kondíciu a produktivitu tak, ako je to teraz, a tiež kam smerovať výskum pracovnej schopnosti. Väčšina výskumov ukazuje významný vzťah medzi starnutím a pracovnou schopnosťou. Vek je jedným z troch faktorov, ktoré negatívne korelujú s pracovnou schopnosťou, teda že s pribúdajúcimi rokmi sa pracovná schopnosť znižuje.

Vplyv starnúcej pracovnej sily na trh práce sa ukáže v období nasledujúcich dvadsiatich rokoch, v prechodnom období, kedy tiež veľká časť tzv. „baby boomerov“ opustí trh práce a odíde do dôchodku. Po roku 2035, kedy bude táto zmena dokončená, sa očakáva, že už nedôjde k veľkým posunom.

Prognóza počtu obyvateľov v Holandsku v rokoch 2010-2060

Zdroj: Kerncijfers van de bevolkingsprognose 2010–2060 CBS. *: x 1 milión.

Starnutie populácie je veľkou európskou výzvou. V Holandsku sa v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami zdá byť starnutie ešte relatívne mierne, ale výzvy v iných krajinách, napríklad v Nemecku, sú oveľa väčšie.

Primárnou výzvou pre spoločnosť sú rastúce náklady na dôchodok a strata produktivity v dôsledku nedostatku pracovných síl a poklesu pracovnej schopnosti. Holandská vláda a sociálni partneri prijali v rámci riešenia týchto výziev opatrenia na zmenu dôchodkového systému, zvýšenie veku povinného odchodu do dôchodku a odrádzanie od predčasného odchodu z trhu práce. Cieľom je zvýšiť počet zamestnancov, ktorí budú pracovať až do neskoršieho veku.

Vplyv starnutia úzko súvisí s ďalším vývojom na trhu práce. Napríklad vplyv globalizácie a robotizácie na možnosti zamestnávateľa presmerovať výrobné procesy, nové pracovné miesta, ktoré sú výsledkom robotizácie, ale aj zánik pracovných miest a ich nahradenie počítačmi a robotmi. Z tohto pohľadu teda neexistuje žiadna lineárna súvislosť medzi starnutím a napríklad nedostatkom pracovných síl alebo stratégiami, ktoré môžu zamestnávatelia použiť na riešenie následkov starnutia